2017.02.20 A máme tu Švajčiara

2017.02.20  A máme tu Švajčiara

Konečne som sa dokopal k opísaniu ďalšieho prírastku, ktorý už pár dní stojí vo vitrínke. Jedna sa o Eurocopter EC 635, čo je vlastne vojenský variant typu EC-135 hojne využívaný i záchrannými službami.

Rozhodol som sa pre stavbu dopravnej verzie švajčiarskej armády, ktorá neobsahuje žeriav, ani vonkajšie zrkadlá. Toto rozhodnutie pramenilo hlavne z toho, že dieliky tejto konštrukcie by po prepočítaní do mierky museli uniesť i stredný tank... Pri stavbe som si plánoval hlavne oddýchnuť – pracoval som na nej popri niekoľkých iných projektoch v čase, keď schlo lepidlo, či farby.

Začiatok stavby prebiehal skutočne v pohode. Kokpit šiel dohromady vcelku pekne, prístrojová doska ako i niektoré detaily interiéru boli riešené dekálom. Ako som však neskôr zistil, doplnené pútacie pásy, či iné doplnky cez hrubé zasklenie kabíny i tak nie je vidieť. Zasklenie je bohužiaľ achylovka tejto stavebnice. Bočné okná sú vylisované ako jeden kus na každú stranu. To samozrejme spôsobilo veľkú hrúbku materiálu a teda i slabú priehľadnosť. Otvory okien bolo treba dosť upravovať, aby tam sadli. To však bola bežná vec (rovnako ako tmelenie prepadlín, samostatne dolepovanej chvostovej časti, či motorovej gondoly). Najväčším problémom stavebnice bolo čelné "sklo" kokpitu. Ako som neskôr zistil na iných zverejnených stavbách na webe – tentokrát to skutočne nie je len mojimi prstami. Sklo absolútne nepasuje s ničím. V hornej časti bolo treba nastavovať cca 1,5 mm materiálu, i tak ešte bolo nutné dotmeliť rohy. Oblúk mal úplne iný výrez ako rám kabíny a spodné rohy v prednej časti odstávali tiež cca 1 mm. Tmel dotiahol veľa, bohužiaľ čo je najviditeľnejšie na dokončenom modeli – po odmaskovaný vyskočili presvitajúce okraje tmelu a tak som ich musel retušovať. Neostala mi však pôvodná namiešaná kamuflážna farba. Základný odtieň som totiž doplnil zelenou ktorou som striekal tmavšie polia... No nič – poučenie do budúcna – Vždy si nechať z každej použitej farby vzorky až do úplného finále.

Slabinou modelu je stvárnenie výfukov. Tie som aspoň zvnútra začistil od otrepov a pokiaľ sa dalo prehĺbil. Čierne polia za výfukmi sú domaľované ručne. Drobnosti ako antény a madlá som už klasicky nahradil novými z drôtikov. Pozičné svetlá sú odlievané. Na fotke to tak neukáže, ale v reáli sú pekne priehľadné.

Až na to čelné sklo som nakoniec s výsledkom vcelku spokojný a vy si môžete zopár fotiek pozrieť v galérii.