OT-64 A , inak i Autobus, či Amerika sa mi vždy veľmi páčil. Na svoju dobu- 60/70 roky – to bola prelomová konštrukcia. V tom čase vyvíjaný sovietsky BTR-60 bol zvrchu otvorený a slabšie pancierovaný. Motor umiestnený vzadu nútil posádku nastupovať i vystupovať vrchom korby, čo pod paľbou musel byť ozaj adrenalín. Bohužiaľ, SKOT trpel i problémami spojenými s „plánovaným hospodárstvom“ v rámci RVHP, či Varšavskej zmluvy. Z časti vývoju bránili sovietsky poradcovia, ktorým sa veľmi nepáčila priama konkurencia pre ich BTR, sčasti rozhodnutie o kooperácii ČSSR a PĽR pri jeho výrobe. Viac o type sa môžete dozvedieť tu, alebo kratšie tu.
Odlievaný model OT-64 SKOT od JMPK som mal v šuflíku už asi 5-6 rokov. Zakaždým, keď som plánoval niečo nového rozbehnúť, vybral som ju, poobzeral a vrátil späť... Dôvodov bolo niekoľko - okrem chýbajúceho návodu hlavne kvalita odliatkov, ktorá nevzbudzovala práve nadšenie. Tentokrát som si však povedal "Karle musíš!" a pustil som sa do stavby.
Predtucha bohužiaľ neklamala. Návod som si síce stiahol zo stránok výrobcu, ale ten veľa informácií nepriniesol. Možno okrem tej, že mi chýba náliatok s dielmi antény a odvodňovacej trubky... Predpokladám, že odliatky boli už z veľmi opotrebovaných foriem. Hlavné diely korby bolo nutné prefrézovať, nakoľko bočnice boli niekde hrubé i pol centimetra. Každý dielik mal množstvo otrepov a blán, niekedy hrubších ako samotný diel. Nosník na podvozku bol na jednej strane poškodený, takže som ho nahradil doštičkou a tiež som v nosníkoch prevŕtal odľahčovacie otvory. Ramená náprav boli odliate spoločne (horné s dolným). Podľa naznačenia v návode som ich prilepil k diferenciálom a následne som ich ako celok lepil k podvozku. Ich osadenie bola lotéria – žiadne miery ani označenia, kde majú byť. Takže som si najprv musel pripraviť kolesá, aby som vedel nápravnice osadiť. Tu bola ďalšia zrada – vnútorný otvor pneumatík bol tak veľký, že na vyplnenie škáry medzi nábojmi kolesa a pneumatikami som minul tubu sekundového lepidla. Keď som mal kolesá pripravené, nalepil som zostavu na nosníky. Následne som chcel osadiť pružiny. Tie však boli dlhé, tak som ich musel skrátiť, aby sa vošli medzi podvozok a ramená. No keď som chcel osadiť kolesá, boli ramená tak vysoko, že kolesá by sa skoro dotýkali podbehov. Vtedy som si uvedomil, že pružiny som mal vkladať skôr a zostava diferenciálov a ramien mala byt ASI položená práve na pružinách. Tak neostalo nič iné, vyrobil som si prípravok na udržanie výšky podvozka a kolesá dolepil 5 minútovým epoxidom podľa tohto prípravku.
Samostatnou kapitolou bol interiér výsadku. Ten v návode nie je spomenutý vôbec a kým som vymyslel, čo ktorý odliatok má byť, trvalo dva dni... Nakoniec som ešte upravil miesto vodiča a veliteľa plastovými doštičkami, doplnil detaily, dopasoval všetky poklopy, z mosadznej trubky vyrobil prepad vody, z drôtikov madlá a kľučky a z guľatiny držiak antény. Náradie som miesto priloženého leptaného použil plastové zo zásob. Farbenie – i keď túto fázu veľmi nemusím - už bola tentokrát lahoda...
Výsledok snaženia je v galérii.
P.S.
Medzičasom RedTankMiniature vydalo sério OT-64 – medziinym i SKOT 2A z 3D tlače. Možno niekedy skúsim (hlavne ked trochu klesne cena...)