21.4.2015 – Konečne som sa rozhýbal sem niečo doplniť :) Voľba padla na CH-53E Super Stallion.
Zaujal ma obrázok s podtitulom – niečo v zmysle „dajte mariňákom urobiť kamufláž a nedivte sa...“ Dlho som potom ten obrázok hľadal, až som našiel rôzne iné, len ten pôvodný nie. Nevadí, rozhodol som sa že taký stroj budem mať v zbierke, hneď ako sa naučím aspoň trocha s pištoľou... Najprv v skrini zakotvil HH-53C Jolly Green Giant. Neskôr som dostal i MH-53E Sea Dragon. Spojením týchto dvoch stavebníc som sa rozhodol vytvoriť požadovanú verziu CH-53E.
30.6.2015 - tak trochu pokrok. Nie že by som doteraz nič nerobil, len nebol čas (ani vôľa) to fotiť a pridávať na web. Takže drobný postup je v galérii. Prieduchy sania vzduchu sú vyfrézované a nahradené sieťkou. Taktiež chladiace mriežky na prevodoch vyrovnávacieho rotora sú nahradené drôtenými sieťkami. Trup šiel dohromady vcelku dobre, viac brúsenia a tmelenia je hlavne na spoji trupu a prednej - priehľadnej časti. Tá sedela naozaj zle a tmelenie prebiehalo v niekoľkých krokoch. Zakaždým som nanovo maskoval priehľadné časti, aby som si ich brúsením nepoškodil. Na trup MH-53E Sea Dragon som dolepil štandardné nádrže z HH-53C zo stavebnice Italeri. Musel som ich odrezať od trupov s ktorými boli odstreknuté ako jeden kus. Z tejto stavebnice bude použitý i hlavný podvozok a zadná sklopná rampa. Motorové gondoly sú pôvodné, len som ich upravil pridaním čapov tak, aby sa dali nalepiť na model už nafarbené. Ani jedna stavebnica neobsahovala interiér a ja som sa ho rozhodol tentokrát nedorábať – dnu i tak vidieť nebude.
4.4.2016 – Tak a rok sa pomaly zišiel s rokom a ja dokončujem tento projekt. Zaujímavé, ako sa niekedy veci zvrtnú. Ako som sa na tento stroj spočiatku tešil, tak som sa musel do jeho dokončenia nútiť. Neviem, čím to bolo, možno problémami so získaním masiek (týmto ďakujem kolegovi z Modelfora s nickom LOLOPED, ktorý mi ich nakoniec nezištne vyrezal a zaslal), alebo celkovo s lícovaním stavebnice (napr. okienka boli o nejakú tú desatinku menšie ako otvory a pri čistení sa mi dvoje odlepili...), naozaj neviem.
Čo naozaj ľutujem, že som model neonitoval – určite by mu to prospelo. Spoľahol som sa len na kamufláž, ale pri jeho rozmeroch by už nity naozaj pekne oživili povrch... Čo už, možno nabudúce. Zopár fotiek v galérii.
Od začiatku som mal predstavu diorámy – letisko a pri odstavenom vrtuľníku ostraha. Plochu som pripravil ale i tá mi nejako vzdorovala – za ten svet som na paneloch nedokázal zobraziť naviaty púštny prach tak, ako som si predstavoval. Skúšal som klasické pigmenty i tekuté od Síru – ale keď to nejde, tak to nejde... Po dvoch prerábkach som to vzdal.
Problémom pri tvorbe dio s Helikopotvorou je vždy rotor – nejaký vyšší prvok sa veľmi umiestniť nedá – málokto si lajsne pristáť tesne vedľa košatého stromu :) Preto som do zadného rohu umiestnil kontajner – scratch-build. Za jedno slúži ako sklad – za druhé ... no na jednej fotke to je vidieť :)
Nakoniec som ozaj rád že je projekt hotový. Keď sa naň teraz pozerám nie je to až tak zlé.
Kto si to chce overiť, môže tu.